Líderstvo, je vec charakteru / 2. časť

Ak pracujete s ľuďmi viete, že je to práca krásna a náročná zároveň.
Hlavne psychicky.
Potrebujete správne komunikovať, vnímať, zvládať rôzne emócie, naučiť sa veci filtrovať a rovnako sa pravidelne zamýšľať i nad sebou, svojimi reakciami, postojmi a hodnotami.
Ak ste vo vedúcej  pozícii, pravdepodobne sa zamýšľate aj nad tým, ako ľudí motivovať, viesť, inšpirovať a tiež, ako si získať ich prirodzenú úctu a rešpekt.

Ako sa stať tým, koho si ľudia vážia a sú ochotní ho nasledovať?

prvý článok z tejto série naznačil, že cestou k tomu je náš charakter.

To, na koľko je pevný alebo ide len o pózu, sa ľahko prejaví v tom, ako sa správame a čo robíme keď si myslíme, že sme sami, že sa na nás nikto nedíva, resp. ako sa správame a čo robíme v rôznych situáciách, z ktorých pre nás neplynie žiadny, ani potenciálny zisk alebo výhoda.

Charakterný človek, koná správne z vnútorného presvedčenia, nie kvôli vonkajším očakávaniam alebo spoločnosťou nastaveným pravidlám.
Koná správne jednoducho preto, že to ako správne cíti.

Charakter, nieje o predvádzaní sa.
Tiež sa s ním nerodíme, musíme ho získať a upevňovať, napr. cez cnosti.

Je čas ozrejmiť si ďalšie tri.

Spravodlivosť

Prirodzený zmysel a cit pre spravodlivosť vedie človeka konať dobro nielen v rámci súkromného života, v rodine, ale i v rámci pracovných, podnikateľských či spoločenských aktivít.

Ako hovorí A. Havard v knihe Cnostné líderstvo, ide o návyk dávať ľuďom to, čo im patrí, avšak nie iba z času na čas, ale vždy.

Podstata tejto cnosti vychádza z poznania, že človek je bytosť spoločenská a darí sa jej, ak žije v spoločenstve s inými. A ak sa darí celému spoločenstvu či krajine, darí sa aj človeku ktorý tam žije.
Zmyslom spravodlivosti je preto hájiť vyššie dobro v prospech celku.

Spravodlivosť nám evokuje spojenie s právom. No nie je to vždy tak.
Dôkazom toho sú mnohí právnici, ktorí v svojom vnímaní ostali obmedzení len na poznanie právnych noriem, no reálne právo ani spravodlivosť nectia.

Ako teda rozvíjať túto cnosť?
Jednoducho nezabúdať na to, že pre svoj život potrebujeme iných ľudí, potrebujeme vzťahy a tie sú postavené na dôvere.

Čo tak zamyslieť sa nad tým, ako k nim pristupujeme? Čím každý deň prispievame alebo škodíme svojím blízkym, svojej rodine, susedom, kolegom, mestu či krajine v ktorej žijeme?

Pomôže tiež, ak si z času na čas odpovieme na otázky ako napr.:
– Som naozaj sám sebou? Ako vnímam samého seba? To, ako sa správam navonok, je v súlade s tým čo skutočne cítim?
(Ak človek nedokážete byť pravdivý k sebe, nedokážete to ani voči iným.)
– Pestujem úprimné priateľstvá, pomáham nezištne? Pestujem vzťahy, ktoré viem len správne udržiavať a využívať?
– Vnímam svoju prácu ako skutočnú službu druhým alebo je to len póza, cez ktorú sledujem hlavne svoje uspokojenie alebo zisk?

Vnútorný pocit pri jednotlivých odpovediach, už každému napovie čo ďalej.

Miernosť

je v podstate o sebaovládaní.
Na to, aby sme mohli zvládnuť vedenie iných, musíme najprv zvládnuť samých seba; svoje pocity, chute, zlozvyky a hlavne svoje emócie.
Aj keď sa miernosť týka celej škály emócii, pri hneve je asi najzreteľnejšia.

Existuje však aj spravodlivý hnev, ktorý sa spája s odvahou.
A tam, kde je potrebné ho aktívne prejaviť, by miernosť naopak pôsobila ako zbabelosť.
Albert Einstein to vystihol presne, keď povedal:

Svet nezničia zlí ľudia, ktorí zlo robia,
ale tí, ktorí len pozerajú a nerobia vôbec nič.

Miernosť teda v žiadnom prípade neznamená potláčanie toho čo cítime.
Prejaviť svoju emóciu je v úplnom poriadku, no netreba sa ňou nechať prevalcovať a ovládnuť.

Naučme sa ostať vnútorne pokojní aj v náročných situáciách a zároveň sa správať k ľuďom s úctou.
Nemusíme s nimi súhlasiť, no nikoho nezhadzujme, neponižujme.
Áno, niekedy je to veľmi náročne.

Ak to zvládneme a na chyby a nedostatky ľudí nebudeme reagovať útokmi, výčitkami a obviňovaním, ale upozornením, či radou ako veci napraviť, získame ich obdiv, úctu a prirodzený rešpekt.

Miernosť sa dá trénovať rôznymi technikami, zameranými na bdelú pozornosť a bytie v prítomnom okamihu.

Napríklad, ak práve niekde čakáte alebo máte čas, pozorujte svoje okolie bez toho, aby ste čokoľvek hodnotili. Vnímajte zvuky, vône, ľudí a pozorujte to ako film. Prípadne obráťte pozornosť na seba a pozorujte svoj dych, svoje telo, myšlienky, ako i svoje emócie a opäť bez toho, aby ste ich ďalej rozvíjali alebo nechali sa nimi ovládnuť.
Týmto tréningom už pripravujeme priestor aj pre ďalšiu cnosť…

Rozvážnosť

Žiadna z cností sa nedokáže rozvíjať bez rozvážnosti. A rovnako ani rozvážnosť sa nemôže rozvíjať bez ostatných cností.
Rozvážnosť všetky cnosti prepája.
Vďaka nej vieme, kedy a ako prejaviť svoju odvahu, kedy naopak miernosť, spravodlivosť, pokoru či veľkodušnosť.
Vďaka rozvážnosti rozpoznáme, čo je úprimné a čo je len póza, skutočnú pokoru od hranej, miernosť od zbabelosti, spravodlivosť od nespravodlivosti a pod.
Rozvážnosť nadväzuje na rozvinutú pozorovaciu schopnosť, bytie v prítomnom okamihu, kedy sa naše vedomie rozširuje a otvárajú sa nám nové schopnosti.

Vďaka rozvážnosti sme schopní robiť múdre rozhodnutia.
No a ako iste viete, múdrosť sa nerodí v hlave, ale v srdci.

A o tom si povieme viac už onedlho v tretej záverečnej časti.

Prečítajte si aj:

Líderstvo je vec charakteru / 1. časť
Líderstvo, je vec charakteru / 3. časť

Chceli by ste nejakú vlastnosť, ktorú obdivujete u iných?

Zbystrite, tu nájdete: Akcie, ktoré pre Vás pripravujeme